Modrová – 50 rokov KD
Kedysi sa hovorilo, že dedinu robí dedinou kostol, krčma a škola. Modrová, ktorá patrí medzi najstaršie obce v našom regióne (1157), mala všetky tri položky už od stredoveku.
Najväčší budovateľský rozmach však dosiahla za socializmu, v 70. a 80. rokoch, keď na jej čele stál Jaroslav Ilenčík (1938), rodák z Novej Lehoty. Získal si za to uznanie a úctu miestnych obyvateľov. Ako predseda MNV inicioval a zabezpečil v obci, ktorá vtedy nemala ani 600 obyvateľov, výstavbu materskej školy, ihriska s budovou, vodovodu, nového cintorína a domu smútku, ciest, chodníkov a napokon aj zdravotného strediska. Čosi také je dnes, v pomeroch EÚ, nepredstaviteľné.
Najväčšou z investícií bol kultúrny dom. Od jeho otvorenia 31. mája 1975 ubehlo
presne 50 rokov, a to bola aj príležitosť na slávnostnú spomienku. Konala sa v piatok 30. mája podvečer v KD, za účasti bývalých starostov, pamätníkov či zamestnancov obce. Po úvodnej piesni a básni prišlo na rad spomienkové pásmo. Traja bývalí starostovia, členovia MNV spomínali, ako to bolo. Zaznela myšlienka, že na Modrovej sa nepolitizovalo ale budovalo. J. Ilenčík sa vyznal, že budovanie ho veľmi bavilo; no bez pomoci miestnych by sa to zvládnuť nedalo. A ľudia vtedy skutočne preukázali svoju pracovitosť, súdržnosť, ochotu obetovať na spoločný cieľ. Väčšina z aktérov už pochopiteľne nie je medzi nami, no na slávnosti boli najaktívnejší z nich spomenutí. Zástupcovia obce po rokoch vyslovili vďaku všetkým, ktorí sa o postavenie tohto stánku pričinili. Napokon sa poďakovalo aj tým, ktorí sa oň starajú dnes, v ťažkej ekonomickej situácii a v čase ľahostajnosti.
KD bol postavený svojpomocne a v rekordnom čase, v priebehu dvoch rokov. V r. 1973 boli vykopané základy, v r. 1974 zhotovená hrubá stavba, v zime sa robili vnútorné práce. Časť financií poskytol štát, no väčšiu časť hodnoty diela zabezpečila obec. Kronika uvádza, že iba v r. 1973 ľudia odpracovali 9 tis. brigádnických hodín, z toho tretinu mladí. Miestny rozhlas každú sobotu, niekedy i nedeľu, ráno zvolával na brigády. Neraz sa stalo, že brigádnikov bolo toľko, že vedúci ich museli poslať domov. Modrováci si vo vlastnej réžii zvládli aj náročnejšie stavebné práce – stavbu lešenia, výťahu, šalovanie, kúrenárske i elektrikárske práce.
Vybudovanie KD umožnilo ďalší rozvoj obce. V r. 1977 sa tu založila dychovka (ktorá s prestávkami funguje dodnes). Premietalo sa tu kino, hrali divadlá, organizovali koncerty, spoločenské i vzdelávacie aktivity, školské rozlúčky, dožinky, zábavy, sobáše, svadby. (Najviac sobášov bolo v r. 1989, až 19). KD bol tak miestom stretania, zoznamovania sa ľudí, prichádzali sem známe osobnosti, súbory, ktoré by do tak malej obce inak nikdy nezavítali. Jeho dosah teda ďaleko prevýšil hranice Modrovej. Aj mnoho cudzích ľudí si Modrovú zapamätalo len podľa toho, že tu boli na nejakej akcii.
A ešte jedna zaujímavosť. 30. mája 2025 sa v KD stretli všetci bývalí modrovskí starostovia úradujúci od r. 1963 až podnes (J. Ilenčík, R. Lazar, M. Lacko st., S. Uhrin a napokon M. Lacko ml.), čo je akiste slovenský unikát...
PhDr. Martin Lacko PHD, kronikár obce