Obec Modrová leží na západnom úpätí strednej časti Považského Inovca v údolí Modrovského potoka obkolesená najmä vápencovými vrchmi. Jej nadmorská výška je v rozpätí od 101 do 532 mnm, stred obce sa nachádza vo výške 204 m, najvyšší vrch Grnica - 532 mnm. V roku 1991 bola na Grnici objavená najväčšia jaskyňa v Považskom Inovci – Modrovská jaskyňa (dĺžka 542 m, hĺbka 45 m). Z dôvodu bezpečnosti a ochrany krasu však nie je prístupná verejnosti. Chotár obce (I 167 ha) vypĺňajú vo východnej časti najmä dubobučiny a bučiny, bezprostredné okolie obce tvoria borovicové porasty. V rekreačnej oblasti v lokalite Kalište sa nachádza minerálny prameň Kyselka. V k. ú. obce Modrová sa v lokalite Hlávky rozprestiera prírodná rezervácia Kňaží vrch, ktorá je adrovým územím CHKO Tematínske kopce a nadregionálneho biocentra Tematínske vrchy. Chránené územie predstavuje biologicky a krajinársky veľmi cenný priestor s viacerými teplomilnými spoločenstvami, útočište existenčne ohrozených druhov rastlín a živočíchov, ktoré je na tomto území veľmi pestré. Národná prírodná rezervácia Tematínske vrchy je jednou z najznámejších častí regiónu. Druhová pestrosť rastlín a živočíchov radí toto územie medzi európske rarity a preto je zaradené aj v sieti území s prírodnými hodnotami celoeurópskeho významu - EECONET. Priemerná ročná teplota je 9°C. Priemerný počet zrážok 600 - 700 mm. Archeologické výskumy blízkeho okolia, miestne a chotárne názvy zaraďujú našu obec do obdobia najstaršieho osídlenia nášho územia. Kostrový hrob skrčenca v susednej obci Modrovka dokazuje, že toto územie bolo osídlené už v neolite - v mladšej dobe kamennej. Môžeme usudzovať, že územie našej obce bolo osídlené už v období Veľkomoravskej ríše (9. - 10. stor.). Svedčí o tom slovanské sídlisko a veľkomoravská rotunda so zachovalým spodným murivom a s cintorínom v lokalite Ducové - Kostolec, ktorá hraničí s chotárom našej obce. Prvú písomnú zbierku o obci spomínajú „Školské pamäti" z roku 1896, ktoré uvádzajú, že po veľkom požiari v roku 173I, kedy zhorela fara aj so všetkými dokladmi, našiel gróf Ferenc Zichy v kostole zamurovanú dosku, na ktorej bolo latinsky napísané:

Turris fortissima, nomen Domini, per gentem Romanum erecta, anno Domini MCLVII mense Nov. XVIII.

(Vo voľnom preklade: Silná veža v mene Pána postavená rímskym ľudom v roku 1157 v mesiaci novembri 18.)

Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom, tesárstvom a kolárstvom, ženy výšivkárstvom. Mnoho ľudí odchádzalo na sezónne práce do cudziny (Rakúsko). V prvej svetovej vojne zahynulo 15 občanov, počas trestnej výpravy maďarských žandárov do obce v novembri 1918 šiesti chlapi a jedna žena. Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela - r. 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a jej zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok. Denne sa v ňom slúžia bohoslužby. Správnym začlenením patrí obec Modrová medzi najjužnejšie obce okresu Nové Mesto nad Váhom, najvýhodnejšie spojenie je však na mesto Piešťany. V súčasnosti má obec vybudovanú solídnu štruktúru služieb občanom: zdravotné stredisko s ambulanciou obvodného lekára, materskú školu, poštový úrad, kultúrny dom, knižnicu, predajňu s rozličným tovarom, potraviny, pohostinstvo, tri autoservisy, výrobu koženej galantérie. V rekreačnej oblasti Modrová - Lazy sa nachádza dom seniorov. Poslaním domova Senior Modrová je poskytnúť bezpečné, dôstojné a spokojné prostredie občanom, ktorí potrebujú pravidelnú pomoc inej fyzickej osoby. Podporujeme aktívny postoj k životu, ktorý vychádza z individuálneho prístupu ku klientom. V súčasnosti má obec 511 obyvateľov.

Z hľadiska klimatického samotná obec Modrova patrí do teplej oblasti, tak ako celé západné podhorie Považského Inovca. V normálnych rokoch priemerný počet ľadových dní, keď teplota nevystúpi nad bod mrazu, býva okolo 30 za rok a letných dní, s teplotou vyššou ako 25°C, je takmer 70. Ročný úhrn zrážok sa v obci pohybuje okolo 650 mm, no na hrebeni hôr stúpa až na 900 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v nižnej časti chotára je okolo 40 dní, no v horskej časti je to viac ako dvojnásobok. V západnej rovinatej časti chotára dominuje rovinatá niva Váhu, tvorená holocenými náplavami, ktoré pozostávajú z pieskov, povodňových kalov a hlín. Geologicky odlišná je horská oblasť chotára, ktorá tvorí takmer 8 kilometrov dlhá Modrovská dolina s priľahlými svahmi.

RASTLINSTVO

Rastlinstvo je prevažnej miere karpatské a sú v ňom zväčša zastúpené tie isté druhy, ktoré rastú na celom území Slovenska. Rastlinstvo v pohorí Považského Inovca má však aj svoje zvláštnosti, vyskytujúce sa aj v hraniciach Hôrky. Dve tretiny plochy obce pokrývajú lesy. Lesné bohatstvo je u nás ešte nedocenené, najmä význam lesných celkov z hľadiska ekologického. Lesy sú listnaté a prevláda v nich buk. V minulosti dominujúce duby už nie sú hlavným stromovým druhom, pretože sa ťažili nielen pre kvalitné drevo, ale aj kôru. V lesoch sa okrem buka a duba hojne vyskytujú aj javory, jasene a hraby. Nemožno zabudnúť ani na veľké množstvo rôznych húb, rastúcich v Modrovskej doline a na priľahlých svahoch. Najmä hojný výskyt našej najznámejšej jedlej huby - Hríba dubového - lepšie známeho pod menom dubák, priľaka do našich lesov veľa hubárov aj z ďalekého okolia.