Viac tu...

2023

kapelník Marián Vrbenský

2014

Pavol Dzurka-1. krídlovka, Jozef Kališ- 2. krídlovka, Jozef Dvorský- barytón, Ondrej Garec- tenor/umelecký vedúci/, Tomáš Benech- 1.B klarinet, Radka Kováčová- Es klarinet, Jozef Gašpar- tuba, Milan Dzurka- bicie, Marián Vrbenský- trombón, Jozef Kališ st.- doprovod, Ing. Jozef Kusovský – spev, Evka Grancová- spev, Janka Boriková- spev. Novými členmi sa stali Lukáš Dvorský- 2. trumpeta, a Monika Struháriková- spev. Funkciu kapelníka aj v tomto roku vykonávali Marián Vrbenský a Ondrej Garec. O techniku a zvuk sa postarali Jozef Kališ, a Štefan Povinec. Na väčšine našich koncertov nám vypomáhali aj iní muzikanti, hlavne z dychovej hudby Bučkovanka, a to Marián Trautemberger, Pavol Čechvala, Ľubomír Gašparík – krídlovky, Marek Božik- bicie, Martin Košík- 1. B klarinet, Peter Dedík- bastrubka. Ďalej to boli Marián Burica – Es/B klarinet, Branislav Gašpar- bicie. Na pohreboch nám vypomáhajú Emil Bielik, Cyril Potočný, Michal Rusnák.

Na modrovskej svadbe (50 min.)

Verná kópia tradičnej modrovskej svadby a zvykov.

Rok na dedine (60 min.)

Ako sa žilo v minulosti ? Ej , veru veselo bývalo na fašiangovej zábave.Pochovaním basy a pálením moreny zábava nekončí ! Čo musí mať gazdiná nachystané na veľkonočné sviatky? Stavajú sa stále také pekné máje ako v minulosti? Čo je to odvádzanie regrútov? O čom všetkom sa klebetilo pri drapačkách a čo nesmelo chýbať na vianočnom stole?

Čítať ďalej: O našich hrách

2007
Február 2007 – I. Farský ples, KD Modrová
Máj 2007 – Deň matiek, Modrová
Júl 2007 – Oslavy 850. výročia obce Modrová
Október 2007 – Posedenie so seniormi, KD Modrová

2008
12.január.2008 – II. Farský ples, KD Modrová
Marec 2008 – 70. rokov – oslava jubilea, Modrová
Máj 2008 – Deň matiek, Modrová
Máj 2008 – 80. rokov – oslava jubilea, Modrová
5.júl 2008 – Cyril a Metod, KD Ducové
5. október 2008 – Hody, KD Modrová
11. október 2008 – „Pre dôchodcov“, DD Moravany
22. október 2008 – „Pre dôchodcov“, KD Hrádok
29. november 2008 – „Pre dôchodcov“, KD Modrová
27. december 2008 – Na modrovskej svadbe, KD Modrovka

2009
14. február 2009 – III. Farský ples, KD Modrová
4. apríl 2009 - 70. rokov – oslava jubilea
10. máj 2009 – Deň matiek, Modrová, Hubina
17. máj 2009 – Na modrovskej svadbe, KD Doľany, KD Dubová, Modra
2. jún 2009 – Vítanie Maorov, Farma New Zealand, Modrová
27. jún 2009 – Folklórne pásmo , Moravany

Čítať ďalej: Staršie vystúpenia

Sme tanečno – spevácka folklórna skupina, ktorej cieľom je zachovanie folklórneho života v našej obci a okolí. Spevom, tancom a krásnymi krojmi chceme prezentovať hlboký vzťah našich predkov k folklóru a hudbe.

ĽUDOVÁ KULTÚRA

Ľud žijúci v oboch našich obciach si po stáročia uchovával zvyky a obyčaje, ktoré sa dedili z pokolenia na pokolenie. Tvorili neoddeliteľnú súčasť jeho života. No nielen piesne, porekadlá, povesti a zvyky napĺňali bohatú studnicu osobitnej kultúry. Aj každodenný život, či už to bola práca na roli, v lese, stavba domu i strava rozmanitým spôsobom dotvárali ľudovú kultúru každodennosti. To všetko je už dávna, či menej dávna minulosť. No pokúsme sa aspoň v skratke si pripomenúť to, ako žili, pracovali, obliekali sa i trávili svoj voľný čas naši predkovia.

STAVITEĽSTVO A BÝVANIE

Modrová pôvodne patrila k typu potočnej radovej dediny. V nových časoch, rozmach výstavby zmenil charakter zástavby oboch obcí, no terén ju v Modrovej predsa len pomohol viac menej zachovať. Pre celú túto oblasť bol charakteristický jednotraktový typ domu. Obytné časti a všetky hospodárske stavby boli pod jednou strechou a na prvý pohľad tvorili aj jeden celok. Takéto domy, nazývané chalupy alebo aj stavanie sa tu stavali ešte aj po 1. svetovej vojne. Dom mal byť podľa možnosti orientovaný prednou stenou do ulice a vchodová stena bola otočená do dvora. Hlavným stavebným materiálom bolo v dávnych dobách drevo a hlina. Ešte v roku 1778 boli v Modrovej prevažne drevené domy. V nasledujúcom storočí však hlina úplne prevládla a v roku 1910 sa ani v jednej obci drevené obytné domy nenachádzali. Z dreva sa stavali už len stodoly a menšie hospodárske budovy. Obytné domy postavené z nepálených tehál celkom prevažovali. Výroba nepálenej, alebo surovej tehly mala v Modrovej dávnu tradíciu. Vo farskej kronike z minulého storočia sa spomína, že v chotári obce sa ťažila vhodná hlina na tehly. Touto prácou sa zaoberali najmä cigáni. Surová tehla sa robila tak, že po nakopaní hliny ju premiešali s vodu a plevami a potom nohami miesili dovtedy, kým nemala potrebnú hustotu. Takto spracovaná hlina sa natlačila do drevených foriem, predtým namočených vo vode. Keď hlina vo formách vyschla vyklápali surové tehly na zem vysypanú pieskom, aby sa neprilepili a ukladali ich tak, aby ich vzduch úplne presušil. Ešte v minulom storočí sa zvykli stavať múry domou aj takým spôsobom, že sa spracovaná hlina nabíjala medzi dosky. Takto postavenej chalupe sa zvyklo hovoriť nabíjanica. Keď sa dom staval zo surových tehál zlepovali sa riedkou hlinenou maltou. Týmto blatom sa omazávali aj steny domu z vnútra i zvonka. Po dokončení stien sa začala sa stavať strecha. Drevo na jej výstavbu muselo byť čiastočne vysušené. Pri stavbe strechy sa v minulosti najčastejšie užívala stolicová konštrukcia. Na krytie strechy sa používala slama. Zväzky slamy na zakrytie strechy sa nazývali otípki. Ako strešná krytina sa používal aj šindel, ale len zriedka. Od konca 19. storočia sa začala presadzovať škridla, ktorej najväčšou výhodou bolo to, že nehorela. V roku 1910 bolo v Modrovej 34 obytných domov krytých škridlou, 25 slamou a tri domy mali šindľovú strechu. Po l. svetovej vojne slamou pokrytých domov ubúdalo až úplne vymizli. Najdlhšie sa slama udržala na strechách stodôl, no i na nich po vojne vymenili slamu za škridlu. Priečelie domu obrátené do ulice malo dve symetrické okná. Murovaný štít nad čelnou stenou bol jednoduchý. Celé priečelie sa zvyklo natierať modrou farbou vyrobenou podomácky z modrej skalice. Na spodku čelnej steny býval farebne odlišný pás - obrounávka, namaľovaný najčastejšie pomocou červenej hliny. Do obytnej časti domu sa vstupovalo vchodom z dvora. Vstup bol upravený prízemným murovaným výpustkom, ktorému sa hovorilo rampúch, alebo výpustek. Dom bol obyčajne členený na vstupnú časť- pitvor s oddelenou kuchyňou, izbu a komoru, alebo sa vstupovalo priamo do kuchyne, odkiaľ viedli jedny dvere do prednej izby a druhé do komory. Najdôležitejšiu súčasťou kuchyne bola hranatá pec, v ktorej sa kúrilo raždím, alebo drevom. Teplo z pece muselo stačiť pre ostatné priestory domu. V tomto storočí vystriedali pece železné šporáky. Voľakedy sa v dome sa svietilo lúčmi, neskôr sa rozšírili petrolejky. Sviečka sa používala I len na Vianoce a počas búrok, keď sa zapaľovali hromničky na ochranu pred bleskom. Podlaha v celej chalupe bola z udupanej hliny. Jej údržba bola nenáročná. Dva - trikrát do týždňa sa pokropila vodou a pozametala sa vetvičkami. V kuchyni najmä pri peci sa do hlinenej podlahy vkladali ploské kamene. Keď sa hlinená dlážka narušila, poškodené miesta sa zamazali riedkym blatom. Hlinená podlaha sa postupne nahradila doskami, najprv v prednej izbe a potom aj v ostatných miestnostiach. Predná izba slúžila na spanie, niekedy aj celej rodine. Mládenci a mladomanželia, aby ostatných nerušili, spávali v komore. Posteľ bola lôžkom pre dospelých, alebo starých rodičov. Bola vystlaná ražnou slamou a zbitá z dosák. Deti spávali aj na lavici pri peci. Na odkladanie šatstva slúžila maľovaná truhla s otváracím vekom alebo zásuvkami. Obilie, múka a strukoviny sa skladovali v komore v drevenej škrini. K výbave izby patrili drevené lavice a stôl; Hospodárske objekty boli pristavané k zadnej časti obytného domu a vchádzalo sa do nich osobitným vchodom z dvora. Za obytnou časťou bola obyvkle maštaľ, jedna alebo i dve pre dobytok a kone. Dôležitou stavbou na gazdovom dvore bola stodola. Bol to samostatný objekt obyčajne postavený na zadnej časti pozemku na humne. Spodok starých typov stodôl a sopy boli obvykle z nabíjanice, a steny sa vyplietli prútím a omazali hlinou. Neskôr sa steny zhotovovali z drevených dosák. Vchod do stodoly ľudovo nazývanej aj pajta tvorili dvojkrídlové vráta, cez ktoré prešiel plne naložený sedliacky voz. Stredná časť stodoly, kde sa mlátilo obilie sa nazývala humno, bočné priestory kúty a oddelené časti polešení. Stodola slúžila na úschovu nevymláteného obilia, sena, slamy, repy a náradia. Na skladovanie vymláteného obilia si bohatší gazdovia stavali samostatné objekty - sýpky. Na uskladnenie zemiakov, repy a zeleniny sa používali hróby. Boli to jamy vystlané slamou na gazdovskom pozemku, v ktorých sa uložené potraviny tiež prikrývali obvykle tiež slamou, alebo lístím a na to sa ešte navŕšila zemina. Pivnice sa začali stavať až po druhej svetovej vojny.

Čítať ďalej: Obyčaje